Sólový let a Hon na líšku, knihy napísané za kniplom stíhačky

Roald Dahl nepochybne patrí k najlepším britským spisovateľov. Na literárny vrchol sa vyšplhal perfektnou štylistikou a rozsiahlou tvorbou, ktorú literárnemu svetu predstavoval dvomi autorskými tvárami. Zatiaľ čo jednou sa prihováral detskému čitateľovi rozprávkami ako Charlie a továreň na čokoládu, či Matilda, druhou oslovoval dospelého čitateľa, ktorého bavil nápaditými poviedkami s prekvapivými závermi.

Rovnako pestrá ako tvorba bol autorov život, bohatý na neuveriteľné zážitky. K nim patrí i služba v britskej Royal Air Force počas Druhej svetovej vojny. Podobne ako množstvo iných spisovateľov, aj Roald Dahl cítil zodpovednosť za osud svojej krajiny a dobrovoľne vstúpil do armády. Skúsenosti z kokpitu lietadla a účasti v leteckých súbojoch sa stali inšpiráciou pre Sólový let a Hon na líšku.

Gremlini na krídlach RAF

Hon na líšku (Some Time Never: A Fable for Supermen, 1948) je príbeh o trojici pilotov RAF, ktorí počas Bitky o Britániu nebojujú len s nemeckými pilotmi, ale aj Gremlinmi, malými záškodníkmi, ktorí poškodzujú lietadlá pilotom RAF. Ako sa neskôr ukazuje, Gremlini sú pôvodní obyvatelia Zeme, ktorí plánujú znovu obsadiť Zem. Uvedomujúc si však svoju slabosť, vyčkávajú, kým sa ľudstvo nevyhubí v jednej z vojen a neuvoľnia tak priestor Gremlinom.

I napriek absurdnej premise je Hon na líšku katastrofálna kniha, v ktorej je zlé asi všetko, čo na knihe môže byť zlé. Hon na líšku sa snaží byť súčasne rozprávkou, humorným dielom a spoločenskou kritikou, no nič z tohto nezvláda. V tejto kríze identity ďalej mieša rozprávkové motívy s naturalistickými opismi dôsledkov atómovej vojny (Hon na líšku je zaujímavý tým, že ide o prvý román popisujúci atómovú vojnu).

„A po celé dni prácne vymýšľajú ešte lepšie a efektívnejšie spôsoby ako jeden druhého odprevadiť zo sveta, a čo týždeň, či mesiac nejaký blbec vyhodí čiapku do vzduchu a beží ako šialený oznámiť svojim generálom, že objavil ďalší a ešte smrtonosnejší spôsob ako zabíjať ľudí.“

Hon na líšku, s.107

Stredomorský boj za Britániu

Hon na líšku vybočuje zo štandardu, ktorý autor nastavil svojou neskoršou tvorbou. Typický svižný štýl písania, citlivo konštruovaná štylistika a uveriteľné dialógy v Hone na líšku absentujú. Niet divu, že Dahl sa od tohto diela neskôr dištancoval, rovnako ako od vojnovej tematiky (v jednej z jeho najnápaditejších kníh, Môj strýko Oswald, dokonca preskočí celé obdobie Prvej svetovej vojny).

„Francúzsko bolo medzi porazenými… víťazi sa regrutovali odniekiaľ z východu a tá krajina sa doslova hemží týmito cudzími dobyvateľmi, ktorí tam sú od konca vojny… vládnu tam… riadia školstvo… majú pod kontrolou výrobu… proste všetko… a nenechajú tých Francúzov zarobiť skoro žiadne peniaze… robia z nich naskrz chudákov, tým že im väčšinu peňažných prostriedkov zoberú a strčia si ich do vlastných vreciek… hovoria tomu komunizmus.“

Hon na líšku, s.148

Sólový let (Going solo, 1986) je súčasť autorovej autobiografie, v ktorej popisuje svoj život vo Východnej Afrike a účasť v Druhej svetovej vojne. Dahl pútavo popisuje svoju premenu zo zamestnanca spoločnosti Shell na pilota stíhačky Hurricane. Jeho krátku, no o to dramatickejšiu vojenskú kariéru poznačilo zrútenie sa v púšti medzi nemeckými a spojeneckými vojskami, dočasná slepota a letecké súboje nad Aténami proti niekoľkonásobnej presile.

„Boli sme mladí a ničoho sme sa nebáli. Vôbec nás neľakalo pomyslenie na to, že je nás len sedem, na holom poli pod sebou nemáme viac ako sedem hurricanov a iba osemdesiat kilometrov na sever leží asi polovica nemeckého letectva, ktoré sa nás snaží dostať.“

Sólový let, s.147

Podobné a odlišné zároveň

Tak ako je Hon na líšku ukážkou rozpačitých začiatkov Dahlovej tvorby, tak Sólový let je príkladom autorovej vrcholnej tvorby, kde sa naplno prejavuje pre jeho tvorbu príznačná vyšperkovaná štylistika. I napriek náročnej téme je Sólový let optimistické, svižné dielo, rozprávajúce príbeh mladého muža, prechádzajúceho vojnou bez väčšej fyzickej a psychickej ujmy a s nepreberným množstvom zážitkov a skúseností.

„Chcete tým povedať,“ povedal som, „že len ja a moja čata máme zastaviť všetkých Nemcov v Dare?“

Sólový let, s.55

Obe knihy sú o letectve, vojne a jej vplyve na spoločnosť a človeka, no súčasne sa zásadne odlišujú, ako kvalitou, tak i obsahom, a práve ich vzájomná odlišnosť stojí z hľadiska vývoja Dahlovej tvorby za pozornosť. Hon na líšku môžeme vnímať ako explicitný odtlačok vplyvu vojny na mladého človeka a vtedajšej doby. Je ako doba, z ktorej pochádza – absurdná, morbídna, nepredvídateľná, no predovšetkým zlá. Aj keď sa Dahl od tejto knihy dištancoval, je v nej odraz jeho budúcej tvorby a kúsok samého seba, ktorú v neskoršom Sólovom lete možno selektívne prehliadal.

 

Som toho názoru, že každý človek by mal aspoň raz živote vyskúšať to, čo ho baví a napĺňa. V mojom prípade je to písanie, článkov ako i vlastnej literárnej tvorby. Moja záľuba prerástla do tak kritického stavu, že som sa pre svoje texty rozhodol vytvoriť virtuálny domov.

Leave a reply:

Your email address will not be published.

Scroll Up