Vo svete dotazníkových prieskumov môžeme pozorovať trend vynechávania stredových hodnôt. Toto na prvý pohľad praktické riešenie však významne porušuje metodológiu výskumu.
Rozmohl se nám tady takový nešvar…
Autori dotazníkových prieskumov začínajú v škále odpovedí vynechávať stredové hodnoty. Tieto hodnoty by sme však vzhľadom na ich prítomnosť v takmer všetkých otázkach v každom dotazníku mohli považovať za neoddeliteľnú súčasť dotazníkových prieskumov.
Stredové hodnoty majú rôzne variácie, no medzi tie najčastejšie patria:
- neviem,
- neviem sa rozhodnúť,
- rovnako súhlasím, ako nesúhlasím,
- ani súhlasím, ani nesúhlasím a
- sčasti súhlasím, sčasti nesúhlasím
Tento nenápadný trend môžeme pozorovať v akademickom prostredí, no častejšie sa vyskytuje v súkromnom a verejnom sektore (napríklad v dotazníkoch o spokojnosti zamestnancov). Vo všetkých prípadoch ide o hrubú metodologickú chybu, ktorá vedie ku skresleným výsledkom a chybným interpretáciám.
Zástancovia vynechávania stredových hodnôt zvyknú argumentovať tým, že stredové hodnoty nemajú výpovednú hodnotu.
Nie je to však pravda.
Nevedieť je prirodzené
Nevedieť, nemať o niečom informáciu, alebo nemať na niečo ucelený názor je legitímny postoj. Príkladom sú otázky týkajúce sa rôznych spoločenských, politických, sociálnych, či morálnych dilém, na ktoré respondent nemusí mať z rôznych dôvodov (napríklad nedostatok vedomostí, či prostý nezáujem o tému) vytvorený názor.
Z praktického hľadiska môžeme voľbu stredovej hodnoty očakávať pri otázkach zaoberajúcich sa s profesionálnymi, či osobnými situáciami, s ktorými respondent doposiaľ nemal skúsenosť.
Častým argumentom podporujúcim vynechávanie stredových hodnôt je obava z toho, že vysoký podiel neutrálnych odpovedí skreslí výsledky. Táto obava je vo väčšine prípadov neopodstatnená, nakoľko drvivá väčšina respondentov sa prikloní na jeden, alebo druhý koniec názorového spektra.
Ak by však aj stredové hodnoty mali významný podiel medzi odpoveďami, takisto ide o relevantný názor s výpovednou hodnotou.
Nadmerný počet stredových hodnôt môže tiež naznačovať problémy samotného dotazníku. Dotazníky, s ktorými som sa stretol, a ktoré boli koncipované s filozofiou vynechávania stredovej hodnoty sa vyznačovali:
- zbytočne komplikovaným výrazmi,
- zlou štylistikou,
- nejasne alebo komplikovane formulovanými otázkami.
Nadmerný počet stredovej hodnoty tak môže byť síce nepríjemnou, no konštruktívnou reflexiou pre tvorcov dotazníkov.
Názor za každú cenu
Najšpecifickejší a metodologicky najnebezpečnejší argument obhajcov vynechávania stredových hodnôt je snaha prinútiť respondentov rozhodnúť sa. Táto (chybná) argumentácia sa zakladá na predstave, že respondenti musia zaujať postoj alebo názor. Samotné priznanie tejto motivácie (ktorú, na moje prekvapenie, tvorcovia dotazníkov vôbec neskrývajú) je automaticky manipuláciou s výsledkami analýz.
Vyššie uvedené dôvody o význame neutrálnej hodnoty – komfortnejší priestor na vyjadrenie názoru na náročnú tému, alebo situáciu, s ktorou respondenti nemajú skúsenosť, rozličné interpretácie stredovej hodnoty, vrátane reflexie dotazníku – diskreditujú argumenty podporujúce vynechávanie stredových hodnôt.
Ďalší, značne prozaickejší dôvod, ktorý robí z vynechávania stredových hodnôt metodologický prešľap súvisí s vyššie spomínanou predstavou o tom, že respondent musí mať nejaký názor. Tlak na zaujatie nejakého stanoviska redukuje respondenta z človeka, ktorý sa prirodzene vyznačuje nerozhodnosťou a iracionalitou, na stroj na poskytovanie odpovedí.
Používajme stredové hodnoty
Stredové hodnoty zvyknú byť otravné. Niekedy vedia skomplikovať analýzu, či mierne skresliť výsledky, no sú nevyhnutnou súčasťou dotazníkových prieskumov. Ich prítomnosť totiž obohacuje dáta o jemné odtiene myslenia a rozhodovania respondentov, a tiež vedia poskytnúť spätnú väzbu na podobu samotného dotazníka.
Kým argumenty na zachovanie stredovej hodnoty sa zakladajú na metodologickej korektnosti, vnímaní ľudskej nerozhodnosti a dlhodobej tradícií, tak dôvody, pre ktoré sa stredové hodnoty vynechávajú sú motivované zjednodušovaním práce, metodologickým redukcionizmom a miskoncepciami.
