Lepšie svety

Dokázali sme to, zjednotili sme svet do spoločného štátu pod jednu Vládu. V zjednocujúcej ceste sme neprestávali ani po varovaniach, že na konci budeme vládnuť zničenej planéte. Hlasy volajúce po zodpovednosti, žiaľ, neprekričali budovateľský rev.

Až keď Atlantik zaplavoval New York, keď juhovýchodnú Áziu opustil pre neznesiteľné horúčavy posledný človek, a keď sa novinári z celého sveta zišli v Severnom ľadovom oceáne, aby zachytili ako sa roztopil posledný ľadovec, si Vláda uvedomila, že nastal čas opustiť planétu. Tak sa začala výstavba Archy.

Ambiciózny projekt spočíval v stavbe gigantického vesmírneho plavidla, ktoré sa malo vydať ku hviezdam. Ak po tom, čo sme dostali Zem na pokraj prežitia ostala čo i len malá nádej na jej záchranu, tak stavba Archy nezvratne spečatila osud našej domovskej planéty.

Na stavbe Archy sa podieľali všetky svetové regióny. Ruský región vyťažil všetky suroviny skrývajúce sa na Sibíri, americký a japonský región dodali technológie a africký a juhoamerický región zasa bohato prispeli pracovnou silou.

Projekt Archy ešte nebol ani v polovici, keď sa začali obsadzovať miesta na palube. Niektoré regióny k tomu pristupovali priamočiaro a možnosť opustiť planétu dali len tým ľudom, čo mali vysoký sociálny kredit. Iné regióny spustili masívnu regionálnu lotériu so vstupenkami na Archu.

Miesta na Arche bolo málo, a tak predstavitelia regiónov viedli siahodlhé debaty o každom štvorcovom metri. Rozhodnutie Vlády, že časť Archy má byť galériou umeleckých diel tak pôsobilo ako zázrak.

Pre potreby Archy sa sformovali pracovné skupiny, ktoré zbierali nevyhnutné suroviny a materiály. Jedna z nich bola poverená zberom umeleckých diel a mne, ako čerstvému absolventovi dejín umenia sa dostala možnosť podieľať sa na tomto projekte.

V záchrane umeleckých diel som mal pomocnú úlohu, no pristupoval som k nej mimoriadne zodpovedne. Považoval som to za povinnosť voči spoločnosti a za naplnenie svojho životného zmyslu. Nenarodil som sa do dobrej doby, a tak som sa zámerne vydal cestou štúdia umenia, lebo práve umenie mi poskytovalo únik do lepších svetov. Dúfal som, že ak do Archy dostaneme tie najlepšie umelecké diela, tak podobný únik z chladnej medzihviezdnej reality pocítia aj obyvatelia Archy.

Podnikali sme záchranné akcie do Louvru, Ermitáže, Museo del Prado, Metropolitného múzea v New Yorku, Vatikánskych múzeí a iných významných galérií a múzeí, a zobrali sme z nich tie najväčšie umelecké skvosty. Stáli sme na pokraji kolapsu globálneho ekosystému, no my sme boli v eufórii z toho, že zachraňujeme najvýznamnejšie umelecké diela.

Pracovné skupiny, čo zhromažďovali zbrane, palivo, či jedlo boli chodiacimi odtlačkami zomierajúceho sveta. Pochmúrnymi výrazmi videli len kvóty, ktoré majú naplniť a úlohy, ktoré majú splniť. My sme sa stali odrazmi iných, lepších svetov. Neniesli sme do Archy svet násilia a vypočítavosti, ale svet čistej prírody, ľudskej krásy a vzletných ideálov o lepšom, spravodlivejšom svete.

Po niekoľkých rokoch sme opustili našu domovskú planétu ako dieťa znudené svojou hračkou. Zobrali sme všetko hodnotné a zanechali za sebou  ruiny starého sveta s miliardami ľudí, čo sa nedostali na Archu.

Archa putovala tmavým vesmírom a kolonizátori na jej palube si privykali na medzihviezdny život. Ľudia najprv sporadicky, z dlhej chvíle prichádzali do galérie, no postupom času tam trávili čoraz viac času. V nemom úžase obdivovali umelecké diela, až kým sa nezačali cítiť vinnými za zničenie starého sveta.

Umelecké diela zobrazujúce nepoškvrnenú prírodu, rodiny a tradície boli najnavštevovanejšie, zatiaľ čo diela ako Guernica či Obliehanie Budínskeho zámku nenavštevoval takmer nikto. A ak áno, tak iba aby posilnil nechuť ku svojim predkom.

Neviem, či Vláda vybudovala Archu s úprimným cieľom záchrany ľudstva, alebo ju hnal dobyvačný hlad. A doposiaľ som neprišiel na to, prečo Vláda poskytla tak veľkorysý priestor pre umenie. Som však presvedčený o tom, že nečakali, že časť obyvateľov Archy bude túžiť po tom, aby najbližšiu planétu pretvorili na obraz umeleckých diel.
Možno náš ďalší domov nebude pripomínať Božskú záhradu, ale uniformnú šeď Detroitu a moskovských predmestí, no viem, že naša snaha stála za to, lebo sme ľudí naučili dúfať v lepšie svety ako ten, v ktorom žijú.

Poviedka bola ocenená tretím miestom v literárnej súťaži Villa Zerna 2019

Volám sa Ľubomír a verím, že každý by mal rozvíjať svoje záľuby a talenty tak, ako mu to dovolia životné okolnosti. U mňa je to písanie, ku ktorému mám od detstva blízky vzťah. Schopnosti prenášať útržky svojej predstavivosť do súvislých viet sa snažím zlepšovať od základnej školy. Nie vždy to bolo jednoduché, nie vždy som bol svedomitý, no postupne nadobudnuté skúsenosti z médií, copywritingu a vlastnej prozaickej tvorby ma uviedli na správnu cestu. Moja záľuba a túžba zanechať po sebe odkaz ma motivovali založiť si osobnú stránku. Nájdete na nej prevažne úryvky mojej tvorby, recenzie na knihy a príležitostné, no rozsahovo dlhšie texty o témach, ktoré sú mi blízke.

Leave a reply:

Your email address will not be published.

Sliding Sidebar

Ľubomír Šottník

Volám sa Ľubomír a verím, že každý by mal rozvíjať svoje záľuby a talenty tak, ako mu to dovolia životné okolnosti. U mňa je to písanie, ku ktorému mám od detstva blízky vzťah. Schopnosti prenášať útržky svojej predstavivosť do súvislých viet sa snažím zlepšovať od základnej školy. Nie vždy to bolo jednoduché, nie vždy som bol svedomitý, no postupne nadobudnuté skúsenosti z médií, copywritingu a vlastnej prozaickej tvorby ma uviedli na správnu cestu. Moja záľuba a túžba zanechať po sebe odkaz ma motivovali založiť si osobnú stránku. Nájdete na nej prevažne úryvky mojej tvorby, recenzie na knihy a príležitostné, no rozsahovo dlhšie texty o témach, ktoré sú mi blízke.

Kategórie

Sociálne siete

Newsletter

Scroll Up